založené 1896 - obnovené 1996
| Bratislavský
Pivný Maratón™ - Memoriál
Dr. Karola Kundičku založené 1896 - obnovené 1996 |
www.bpm.sk
|
||||||
Členovia družstva: Imroah, Feši, Robo, Lenka (to je mužské meno)
Družstvo sa zúčastnilo prvý raz, a však podľa priebežných informácií sa na trati držalo veľmi. Na nešťastie sa nepodarilo získať zápisnicu a tým pádom nie je možné družstvo klasifikovať.
Pridávame aspoň zopár zážitkov z trate:
No zažili sme ako sa náš kolega Feshi rozprával zvieracou rečou so psom, ktorý na Panenskej ulici bol za nejakou branou a asi 10 minút na psa mňaukal. Ten pes bol tak vydráždený, že potom už iba zavíjal a nevládal štekať. My sme zatiaľ stali na daždi a pokým pes neodišiel tak sme tam boli. Často sa nám stalo, že sme nevedeli či sme dostali potvrdenie z podniku a preto sme sa pre potvrdenky vracali, ale nie vždy sme vbehli do podniku v ktorom sme sedeli tak na nás pozerali, či sme opití, alebo či si z nich robíme srandu. Ešte z budvarky sme išli do KGB, kde sme stretli kolegov a videli sme live ako nejaký hlúpy nadusanček chce prijebať môjmu kolegovi len preto, lebo povedal čašníčke že je pica... hm... ale povedal jej to preto, lebo sa s nami nechcela zúčastňovať objednávky číslo 14. Jednoducho na nás kašľala... tak sme radšej odišli všetci a potom niektorí išli do Krátera a niektorí sme boli zdochnutí tak sme išli domov... ale mame za sebou každý 13 pív a asi tri premiovky... teda čo môžem podložiť. Nepodložené veci sú asi v rozpätí od 3-4 piva naviac. Zabili sme tri vinne mušky, vo vinárni u Sedliaka na obchodnej, na čašníka u Eda sme boli agresívny 2x, našťastie sme poslali celu vládu do psej, lebo aj tak nič nebudú nikdy robiť a preto sme ešte v noci chceli ísť vládu zvrhnúť... Spolu s priamymi účastníkmi nášho družstva s zúčastnilo popri nás asi 15 kamarátov a ochytených žien, ktoré sme oskalpovali o ich telefónne čísla. a náš prvý kapitulant sa nám stratil asi až okolo pol dvanástej. Zápisnicu, ktorú mame asi tak 13 stranovú ak nie viac sme s úspechom obohacovali stále novými a novými nečitateľnými postrehmi a dialógmi, takže ku koncu sú to také nezmysly, že sami neviem prečo sa udialo to čo bolo zaznamenane... jednu ženu sme dokonca prinútili aby napísala do zápisnice, že nie je lezba.